AJ TAK SA DÁ ŽIŤ...
Včera bolo ešte a to viem presne,
veľmi smiešne riešiť nehumánne zločiny.
Lásku, čo sedí, v cele ako väzeň,
mali všetci kdesi v... (ehm) ... za cit prirodzený, úprimný...
Z radosti smútok, z majetku bieda,
nútia každého, nech sa nad sebou zamyslí.
Zrazu kričíš: „DOSŤ! Veď takto sa žiť nedá!
Ľudia, kašlite na všetky tie nezmysly!“
Aj tak sa dá žiť!
Vraví ten, čo nikdy nespal pod perinou.
Aj tak sa dá žiť!
Vraví ten, čo vidí vojnu, vidí hrať šachy „mocných“ nad krajinou.
Aj tak sa dá žiť!
Keď volíš zlatú cestu impozantne vydláždenú prašpinou.
Aj tak sa dá žiť!
Keď miesto svojej radšej spávaš s inou...
Zvláštne, že všetci hádžu vinu inde,
no k hodu musíš najprv v rukách mať.
A keď máš v rukách, tak to už zjavne,
aj na tvoj podiel viny vyzerá.
Len si hoď kameň, ľahko sa hádže,
keď si už taký „svätý bez viny“.
Pýtam sa sám seba, prečo máme mnohí
v hlave miesto umu nasýpané... (piliny)
Aj tak sa dá žiť!
Mlčky svedčia stromy za dedinou,
Aj tak sa dá žiť!
Keď drzo vzývaš zločin za svätyňou.
Aj tak sa dá žiť?!
Keď dieťa tíško vzlyká za rodinou???
Aj tak sa dá žiť!
Tak žime ďalej z našich „pahrdinov“!!!... :-/